„Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť.“ Žalm 16,11  Slová tohto žalmu mám napísané na rozpomienke na konfirmáciu, ktorú som absolvovala až ako dospelá. Pán Boh ma našiel ako 25 ročnú, a potom ako som uverila v Pána Ježiša Krista som nastúpila na cestu viery. Považovala som za prirodzené, ba priam potrebné si dať do poriadku veci s cirkvou. Pamätám sa na to, ako som priam bežala do Nového kostola, vedomá si, že už nesmiem stratiť ani minútu.

Samozrejme, chcela som sa čo najskôr zapojiť do služby v zbore, v cirkvi, aj sa mi to podarilo. Či už neskôr profesijne, alebo v službe zborového časopisu Evanjelická Bratislava. Tým chcem povedať, že vstup laikov do služby zboru a cirkvi má rôzne podoby. Niekto vyrastá vo viere od detstva a postupne sa formuje aj jeho služba pre cirkev. Iný vstupuje do služby pre cirkev ako starší. Nech je to akokoľvek, tieto skúsenosti sú nezmazateľné a nezabudnuteľné. Vstupom do služby pre cirkev možno intuitívne, možno vedome preberáme zodpovednosť za život cirkvi. A stávame sa súčasťou spoločenstva, kde sa učíme byť bratmi a sestrami vo viere, nachádzať si vzťah k úplne neznámym ľuďom, ktorých však – na naše prekvapenie – rovnako priťahuje Boh, duchovno, kostol, zbor. Ani to nie je jednoduché. Navzájom sa učíme rešpektovať ľudské zvyky, charakterové zvláštnosti, tolerovať názory vyvierajúce z rôznych kultúrnych a generačných konceptov. Lebo nad tým všetkým je Boh, a to nás presahuje. A láska a nádej a dobré slovo v pravý čas. Dnes sa mnohí pýtajú, aké je postavenie laikov v ECAV na Slovensku? Aká je služba laikov? Na čom vlastne všetkom sa podieľajú? Aké majú povinnosti, právomoci? Niektorí pracujú dobrovoľne, iní ako zamestnanci cirkvi. Rôzne spolky, združenia majú v našej cirkvi tradíciu. Vo veľkej miere ich tvorili laici. Aj v súčasnosti sa s nimi stretávame. Isteže s modernejším názvom, legislatívnym ukotvením, inou organizačnou štruktúrou. A predsa v nich ide o to isté. O Boha, službu v určitom smere, spájanie ľudí vo viere – v dobrú vec.

Počas takmer dvadsiatich siedmich rokov náboženskej slobody sa veľa zmenilo.  Z mládežníkov, ktorí nastupovali do služby cirkvi po návrate demokracie, sú zrelí päťdesiatnici. Mnohí sme už stratili aj rodičov, ktorí sedávali s nami v kostole, alebo sa s nami doma modlili, či viedli ku viere. Naše deti sú už dospelé, alebo vstupujú do života. My sme našu dospelosť prežili v budovaní demokracie a slobody. Učili sme sa tejto slobode a učili sme sa žiť v cirkvi v slobode. Naša generácia nemá skúsenosť slobody z detstva. Zrejme aj preto, o čosi ťažšie a s chybami tú slobodu spolutvoríme. A učíme sa uniesť zodpovednosť za svoj život. A to je veru ťažká práca! A počas tej našej cesty sme sa už všeličo naučili. Prežili sme pády i víťazstvá, možno stratili partnerov, možno nenaplnili svoje sny, alebo sny našich rodičov, možno sme nezaložili rodiny, alebo sa nám nepodarilo mať deti. A predsa – nad tým všetkým je Boh. A je s nami Boh. A my krehkí, doráňaní, zostarnutí, občas aj zúfalí, znova a znova hľadíme do neba a prosíme o požehnanie a silu. A znova a znova sa snažíme čo najlepšie slúžiť, čo najlepšie veriť, čo najlepšie svedčiť o Bohu.

Takže o čo ide dnes laikom generačne 45 plus? O poctivú službu cirkvi, o znovunachádzanie spoločnej reči v cirkvi, o naplnenie misijných, duchovných úloh, ktoré považujeme za dôležité. Už sme dozreli. Už nie sme naivní. Sme dospelí. A chceme ešte slúžiť, kým vládzeme. A hľadáme cestu, ako spojiť našich priateľov, bratov, sestry – neordinovaných, aby sme sa navzájom podopreli. Aby sme spolu zdieľali našu službu, naše životy. To nie je málo! Lebo nad tým všetkým je Boh.
Naše občianske združenie H. E.L.P. je teda platformou pre laikov, je priestorom, ktorý chceme spoločne budovať, zlepšovať, formovať tak, aby sme dokázali spolu realizovať projekty. Projekty, ktoré možno nie sú úplnou novinkou, no zatiaľ sa ich nepodarilo dokončiť, alebo realizovať vôbec. Chceme slúžiť našej cirkvi a chceme ju budovať a obnovovať. Preto budeme radi, ak si ku nám nájdete cestu, aby sme spolu diskutovali o tom, čo vás vo vašej službe ťaží. Navzájom sa totiž potrebujeme! Aby sme sa inšpirovali, povzbudzovali, formovali. O to ide generácii laikov 45 plus v našej cirkvi!

Eva Bachletová