„Požehnaný Hospodin, lebo mi predivne prejavil milosť v čase súženia.“ Žalm 31, 22

Slová žalmistu pozná vari každý, kto prechádzal a prechádza vo svojom živote ťažkými situáciami. Strata zamestnania, choroba, rozpad partnerského vzťahu, smrť blízkych, ťažkosti vo výchove detí, finančná neistota. Áno, aj ja som mnohými týmito okamihmi prešla. Preto o to viac rozumiem ľuďom, ktorí si opäť a opäť musia rekonštruovať život a nachádzať nový smer a novú nádej. Mojich ostatných trinásť rokov bolo veľmi ťažkých. No nikdy som si nekládla otázku, prečo ja? A prečo to dopustil Boh? Napriek všetkým okolnostiam, fyzickej a psychickej bezmocnosti som hľadala riešenie. A postupne to riešenie prichádzalo. Na všetkých úrovniach. Tie dni a noci ma bolela duša, srdce a telo. A predsa tu bol vždy pre mňa Boh. Konal prostredníctvom mojich priateľov, známych, lekárov.

Dnes aj našu cirkev bolí duša, srdce i telo. Mnohí už nad nami rezignovane mávli rukou, mnohí nás už opustili hovoriac: „Z nich už nich nebude! Už nie sú ničím! Nestrácajme s nimi čas...“ Podobné súdy často vyslovovalo nado mnou aj moje okolie. Avšak, ako som precitala z mojich ťažkostí, uvedomovala som si, že signál bezmocnosti vysielam sama. Preto som sa usilovala a usilujem zmeniť pohľad na život a jeho možnosti. Krok po kroku. Pokorne, no predsa s vedomím vlastnej hodnoty a hodnoty života, ktorú mi dal Boh.

Domnievam sa, že v súčasnosti si aj naši duchovní uvedomujú svoju bezmocnosť. No zároveň túžia po zmene. Tá však príde, ak človek prekročí komfortnú zónu svojho vratkého bezpečia. Nie je to ľahké. Je to priam hrdinské prekonanie seba samého. Viem o čom hovorím, keďže som sa sama musela ostatné roky opäť učiť chodiť, udržať rovnováhu a myslieť. Sto metrov, dvesto metrov, kilometer! Ach, aká som bola šťastná a hrdá zároveň. Aj keď mi bolo veľmi zle, išla som na pár minút sa prejsť. A to mi pomohlo. Už som sa nepýtala, či a ako môžem dačo zmeniť. Jednoducho som konala. Aby som sa uzdravila! Aby som sa zachránila!

Preto vás milí naši duchovní chcem vyzvať, aby ste sa pokúsili vydať na cestu, na ktorej zažijete niečo mimoriadne. Stretnete Boha, stretnete seba. A budete sa oveľa viac držať Boha za ruku, tak ako to robím stále ja.

V najbližšom čase sa bude konať Valné zhromaždenie Tranoscia a Valné zhromaždenie ZED. Prosím, nepýtajte sa, či môžete niečo zmeniť. Vykročte prosím na cestu a nájdete odpoveď. Modlite sa a dopytujte Boha. Lebo my – laici to robíme tiež a každý deň.

S láskou, Eva Bachletová