„ ...Čo robiť, mužovia, bratia? I odpovedal im Peter: Kajajte sa! A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Svätého.“ Sk 2, 37 b – 38

Blížia sa Svätodušné sviatky. Sviatky zoslania Ducha Svätého podľa zasľúbenia Pána Ježiša Krista. Sviatky, kedy si pripomíname založenie cirkvi. Narodeniny cirkvi. Sú to moje najmilšie sviatky. Sviatky ticha, vnútorného ticha. Nič nezdobíme, nič nepečieme, nechystáme žiaden sviatočný program či slávnostný obed. V podstate – z pohľadu sveta, tieto sviatky ani neexistujú. A málokto mimo cirkev o nich aj dačo tuší. Veď ani obchody nemajú žiadne akcie na ozdoby, potraviny či kvety. A tento krát nehrozí žiaden pohanský náter a  žiaden ľudový folklór kresťanského sviatku. Našťastie.

Samozrejme svet potrebuje signál, že takéto sviatky vôbec sú a prečo sú dôležité. Otázka je, do akej miery sa aj počas rokov novej náboženskej slobody podarilo cirkvi osloviť verejnosť s témou Svätodušných sviatkov. Akoby sme stále boli akosi v rozpakoch. A pritom ide o tretiu osobu Boha! Áno, je to Ktosi, kto sa nedá uchopiť, koho nemožno zobraziť tak, aby si Ho ľudia všimli. A o to ide. Boh totiž počíta s tým, že už sme dostali dosť! Dostali sme Božie slovo, svedectvo o Bohu v Starej zmluve, svedectvo o zasľúbení Mesiáša, svedectvo o reálnom bytí Ježiša Krista, svedectvo o Jeho obeti za nás. Čo ešte potrebujeme k tomu, aby sme pochopili komplexnosť Božej osoby?

Nie som teologička, ale domnievam sa, že vnímanie pôsobenia Ducha Svätého si vyžaduje istú námahu. Scitlivenie, stíšenie, nasmerovanie na Boha a Jeho hlas. A tiež pokoru. Modlitbu. Splynutie duše s Božím slovom. Splynutie s priestorom, v ktorom nebude mať hlavné slovo naše ego, naše náreky, požiadavky, slzy. Potrebujeme s Bohom – byť. V tichu, pokoji. Byť trpezliví, byť vďační. A očakávať, že Duch Svätý opäť naplní aj nás, aby sme boli ešte bližšie k Bohu, aby sme porozumeli tomu, čo od nás očakáva v našich životoch.

Pripomíname si 500. výročia reformácie. Neviem, či by si želal Martin Luther oslavy reformácie, avšak určite by bol rád, ak by sme hľadali úprimne Boha. Jeho pravdu. Jeho milosť. Jeho lásku. A v pokore prosili o dar Ducha Svätého, aby sme mohli svedčiť o Pánovi, Jeho evanjeliu a večnom živote.

Želám nám všetkým, aby sa počas Svätodušných sviatkov opäť v Duchu Svätom narodila – znovuzrodila aj naša Evanjelická cirkev a.v. na Slovensku. Nech sa moc Božia dotkne našich biednych duší a sŕdc, aby sme opäť horeli láskou k Pánovi a Jeho slovu. Amen.

Eva Bachletová